Minulý týždeň som s napätím očakával víkend a v kútiku duše dúfal, že všetko pôjde hladko. Ale nebolo by to ono, keby išlo všetko podľa plánu…
Hneď v piatok večer sa podarilo z ničoho vykúzliť párhodinový sklz, použitý na zabezpečenie obývateľnosti chaty. Aj na mňa samotného čakali zo dve prekvapenia, ktorými boli Dejna a Lila, keďže som o ich účasti, do poslednej chvíle, nič netušil. Napriek všetkému sme to po večeri odpálili a zaspomínali si s nostalgiou na staré dobré časy. Následne sme si šupli ešte jednu tébéčkovú aktivitku a tým sa ukončili piatkové oficialitky.
Sobota sa rozbehla v plnom prúde a vešiakové raňajky boli hádam príjemným spestrením. Nasledovalo bláznenie sa v snehu, počnúc sáčkovaním, až po stavanie snehuliaka a otláčanie sa do snehu. Celý premočený, aspoň ja moje „ryby“ a topánky, sme sa pobrali obedovať. Po obede si každý mohol vyskúšať lozenie na rebrík, držaný iba malou skupinkou ľudí. Po krátkej pauze sme sa zoči voči postavili výzve a za dve hodiny sme stihli postaviť plne funkčné iglu. Následne sme si mohli znova pripomenúť zážitky, ktoré nás už dlhé roky spájajú a utíšiť náš hlad dobrou večerou.
A to už bola pred nami iba záverečná aktivita, ktorá otestovala našu vzájomnú dôveru a snáď aj dodala nový elán do ďalšej činnosti.Neviem ako Vám, ale mne sa to páčilo. Pravda, je ešte veľa vecí, čo sa dajú doladiť a mnoho sme toho nestihli, ale podľa mňa sme na dobrej ceste.
A to už bola pred nami iba záverečná aktivita, ktorá otestovala našu vzájomnú dôveru a snáď aj dodala nový elán do ďalšej činnosti.Neviem ako Vám, ale mne sa to páčilo. Pravda, je ešte veľa vecí, čo sa dajú doladiť a mnoho sme toho nestihli, ale podľa mňa sme na dobrej ceste.
Dúfam, že sa páčilo aj Vám a chcem sa Vám poďakovať za vašu účasť.
Fotky si môžete pozrieť v galérii
