Tak ako vždy, aj dnes sme sa mali stretnúť o 9:00 ráno pred búdkou na Trnávke. Už sa ani nečudujem, že vždy keď chceme niekam ísť, si počasie robí čo chce. Tento faktor nanešťastie vážne znižuje účasť na našich akciách. Ale vráťme sa späť na začiatok. O tej deviatej sme totižto ako vždy boli na mieste iba ja a Chosze. Jemný dážď, ako aj iné záležitosti odradili väčšinu účastníkov, preto sme boli odhodlaný akciu zrušiť. V tom však do miestnosti vtrhol malý Ondro a výlet začínal naberať reálny rozmer.
O pár minút sme sedeli vysmiaty v 204ke smer kramáre. Od Červeného mostu prevzal navigáciu do rúk Ondrej s pomocou kompasu a mapky. Chvíľkové odreagovanie pri kanóne na partizánskej lúke a už sme sa mohli porúčať k stanovištiam, kde podobné kúsky (lepšie povedané ich starší bratia) aj s posádkou obsluhy sídlili. S krásnou vyhliadkou na Tesco Lamač sme našli prvý. Vyzeral obývaný, no mali sme to šťastie a nikoho sme nestretli. Postupne sme prešli všetky stanovištia nachádzajúce sa na tejto strane masívu. Škoda, že si z nich niekto spravil, buď divokú skládku alebo letné sídlo… Pri rybníkoch sme si dali prvú pauzičku na doplnenie síl. Potom sme sa vybrali do strmého svahu a blížiac sa ku Kamzíku sme nachádzali ďalšie a ďalšie časti opevnenia.
V bunkri, ktorý bol celý vytesaný do skaly, sme sa rozhodli pristúpiť k slávnostnejšej časti programu a odovzdali sme Ondrovi vlčiacku šatku. Tajne dúfame, že ho ešte viac motivuje a spolu s ním aj naštartuje ostatných k činnosti.
Najviac ma prekvapil bunker posledný, ktorý bol najväčší – mal 3 úrovňové vchody + jeden zasypaný a 2 vchody cez komíny. Celkovo pokryl plochu cca aj 300m2.
Pre mňa osobne to bol zasa raz výborný zážitok plný adrenalínu, keďže nikdy neviete čo sa môže skrývať za polozasypaným vchodom. V našom prípade to našťastie bola len divoká mačka, nejaký ten netopier a zopár bližšie neidentifikovaných kostí.
Každému, kto chce stráviť príjemný deň v prírode túto vychádzku doporučujem, ale ak chcete ísť aj dnu počítajte s tým, že jeden kus oblečenia nezostane čistý.
Páčilo sa snáď všetkým, hlavne Ondrejovi a to bolo podstatné… a preto dúfam, že nabudúce nás pôjde o poznanie viac (aspoň o jedného).
Keby ste chceli vedieť ako to tam vyzerá, zopár vybraných fotiek som dal aj do našej galérie.
