Surfujem si tak na internete a… možno Vás to mnohých prekvapí, na stránke duchovnej rady SLSK, áno až tam ma vietor zavial, som objavil zaujímavý článok, ktorý ma prinútil po dlhom čase sa nad sebou znova zamyslieť. Tak reku sa s vami podelím…..
…Werner sa pozrel ešte raz na tacho, než chcel spomaliť
78 km/h cez dedinu.
Tretí raz, čo ho tento rok chytili…
Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k
Wernerovmu autu.
Je to Christian alebo nie?
Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Christian z kostola!
Werner sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla. Bolo to horšie ako pokuta.
Policajt známy z kostola chytil známeho z toho istého kostola.
„Ahoj Christian. To je sranda, že sa zasa vidíme!“
„Ahoj Werner.“ Christian sa neusmial.
„Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhlal domov, aby som uvidel ženu a deti…“
„Áno je to tak.“ Policajt Christian sa zdal byť nesvoj.
„V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol
myšlienkami na zajtrajšom rodinom výlete. Koľko si mi nameral?“
„Sedemdesiat.“
„Ale Christian, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na
tachometer! Myslím si že to bolo len 65 km/h !“
Werner sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie!
Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.
Christian ale usilovne písal niečo do bloku.
Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy?
Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v
nedelu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.
Nedočkavo povedal: „Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil
dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo…?“
Christian písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Wernerovi.
„Ďakujem.“ Werner nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.
Bez jedného slova sa vrátil Christian späť k svojmu hliadkovému autu.
Werner čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle.
Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude
stáť?
He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!
A potom Werner začal čítať:
„Milý Werner, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej
nehode.
Jednoducho povedané, ten chlap bol moc rýchly. Dostal pokutu, mal súd a
potom tri mesiace v lochu a potom bol ten muž znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry.
Ja som mal len jednu, a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať v
nebi…
Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť.
Možno že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stale.
Aj teraz.
Modli sa prosím za mňa. A dávaj si prosím pozor, Werner.
Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo…
Zdravím ťa, Christian.“
Werner sa otočil a uvidel Christiana odchádzať.
Ten sa znovu vracal tou istou cestou späť.
Werner sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol s očí
Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov.
V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju
prekvapenú ženu a dcéru v náručí pevným stiskom.
Život je veľmi cenný.
Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne.
Je to veľmi dôležitá zvesť, prosím daj ju ďalej svojím priateľom
Jazdi opatrne a s pochopením pre ostatných
Nikdy nezabudni, že auto sa dá kúpiť vždy,
ale ľudský život ………
Zdroj: https://www.drslsk.sk
