„Napravo od WC muži, elektrina už neslúži“… takto nejako sa začalo naše dobrodružstvo. Tieň jedenástich postavičiek sa mihol pri Smolenickej stanici a vydal sa smerom k domu číslo 74. Cesta sa strhla v neúprosné rally dvoch mnohorukých mnohonohých samochodov. Po sérii „ťažkostí“ a plánovaných komplikácií som si ako priamo účastná zadnonápravná organizačná jednotka uvedomil, že nie je všetko dobrý nápad, čo ako dobrý nápad vyzerá. Avšak všetko dopadlo nad očakávania. Dobre naladení, spotení a natankovaní sme dorazili a pustili sa do našich skromných pokrmov.
Ďalej sa to už mlelo jedno cez druhé… dumka v nás rozvírila spomienky a naučila nás najúčinnejší spôsob pretĺkania sa životom. Druhého dňa sme si pochutnali na cudzoručných raňajkách, užili si roboty i lopoty, zábavy i obavy a so stmievaním nám crazy futbal udrel do hlavy.
Celým víkendom nás sprevádzal svojimi písomnosťami pán Banič (áno, ten vynálezca padáku, rodák zo Smoleníc), ktorý nás priviedol až k tajomstvami opradenému odkazu Pána Galána. A čo viac, nebol to len „odkaz“, bola to rovno celá truhlica, do ktorej budú, na zachovanie jeho pamiatky, ukladané pamäti našej roverskej patroly. Ale samotná zanechaná písomnosť bola napriek jednoduchosti veľmi vzácna. A verím, že každý si ju zobral k srdcu. Ak si ju nepamätáte, tak nezúfajte, bude tu pre vás stále… schovaná v truhlici s troma zámkami, ktorých kľúče strážia traja vybraní členovia patroly. Aj v tomto je schovaná symbolika, na ktorú musí prísť každý sám, potom sa mu otvoria ďalšie dvere a môže sa vydať v ústrety novým či už spoločným alebo vlastným dobrodružstvám.
Rád by som sa poďakoval všetkým Vám, ktorí ste prispeli k neopakovateľnej atmosfére.
Verím, že nabudúce sa stretneme vo väčšom počte a aj ostatní na vlastnej koži pocítia, čo je to byť členom Roverskej Patroly Pána Galána – že to nie je nejaký preklep v skratke RPG(role-playing game), ale neskutočne viac.
