Tak ako každý rok sa to začalo nevinne. 23.7.2007 O 7:00 sme sa začali zbierať okolo našej preslávenej azbestovej búdky. Čochvíľa v nej bol už čulý ruch a začali sa prípravy na balenie materiálu do autobusu, ktorý ako je už našim skautským zvykom, bol zase „dochviľný“. Niekedy okolo obeda sa vyše 20 postavičiek vykotúľalo z nie práve preplneného autobusu na táborisko pri nám už dobre známej dedinke Klátová nová Ves. Všetkým sa páčila komorná atmosféra tábora (najmenšia rozloha táboriska akú pamätám). Potom sa začala moja obľúbená činnosť – realizácia potrebných stavieb. Práca nikomu moc nevoňala a Samo ani Sato neboli moc nápomocný, ale v utorkový večer sa nám podarilo dokončiť posledné potrebné stavby(takmer). Následujúce dni sa niesli v znamení prepracovaného programu, ktorý kupodivu dopadol nad moje ocákávania(až na malú výnimku:-), všetci zúčastnení asi viete o čom hovorím). Úplne, že najviac sa mi páčila aktivitka s názvom Výlet po potoku, na ktorej sme si užili veľa srandy od plávania v 3 centimetrovej vode až po zoskok zo senníka a to bez padáku prosím pekne.Niektorí by vedeli rozprávať. Aj Topoľčany boli fajn, najmä keď svojou troškou pridali aj tety „dozorkyne“. Druhá polovica tábora sa niesla v znamení Úsvitu skautingu a myslím, že aj keď s menšími problémami ale predsa sa nám podarilo vymáknuť parádny východ slnka(fotky dodám v najbližšom čase … snáď). Možno najväčším negatívom bol nevýnútený lazaret(alebo inak povedané vznik sekty členkárov). Napriek tomu som sa ani nenazdal a už som musel chystať záverečný táborák. Musím sa priznať, že toto bol jediný tábor pri ktorom sa mi zdalo, že ubehol rýchlejšie ako expremiér maratón. Na záver už len dúfam, že nám to ešte pekných pár rokov vydrží.