Rád by som Vám ponúkol pohľad na tohtoročný tábor z pohľadu tých, ktorí ho pripravovali.
Písal sa koniec mája, keď sa nám podarilo vybaviť lúku, v nádhernom prostredí Strážovských vrchov, pri dedinke Trebichava. Vedeli sme, že zorganizovať tábor v auguste môže byť problém, keďže každý jeden z nás má svoje záujmy a chce počas prázdnin dovolenkovať, alebo skrátka len tak vypnúť. Počas prvých stretnutí sme sa preto dohodli, že všetko musí byť pripravené do konca júna, inač sa to celé značne skomplikuje. Čo čert nechcel, ale na čo sme si už zvykli, do konca júna sme mali len akú takú predstavu o čom to vlastne bude. A tak v priebehu ďalších stretnutí v značne oklieštenej zostave nadobúdala naša stavba čoraz reálnejší tvar. Spokojnosť striedala stres až kým sa nevynorili ďalšie a ďalšie drobné detaily určené k doriešeniu.
V piatok pred odchodom nám nezostávalo už nič iné, ako veriť, že to všetko dobre dopadne.
V sobotu, plný elánu, odhodlania, ale aj s drobnými obavami si dávam ruksak na chrbát a hor sa v ústrety dobrodružstvu. Viem len jedno. Tábor bude a to ako dopadne záleží od nás všetkých.
V duchu hesla „sranda musí byť“ nám ávia meškala 2 hodiny a posledný hangár stál na svojom mieste v sobotu 23:37. A to zďaleka nebol koniec. Za všetko hovorí kopanie latríny, ktorého priebeh pripomínal prácu v uránových baniach a hoci nástroje boli kvalitné, napredovalo sa len veľmi ťažko.
To už však do nášho tábora prichádzali „špióni z Veľkej Británie“ a mali podnikať svoje výpady do okolia.
Postupom času sa atmosféra uvoľňovala a ja som začínal naberať sebavedomie vo svojej roli (za pár rokov to možno bude dobré ). To už však mali naši agenti za sebou také misie akými bolo získanie supermodernej vysielačky, nemeckého občianstva, či zistenie, čo to tá „Enigma“ vlastne je a kde sa skrýva.
Výletom do Stuttgartu (Bojníc) sa odštartovala strhujúca séria prestreliek, náročných misií a úspešných koncov.
Prvý vrchol bolo ukoristenie už spomenutého stroja z prísne stráženého nemeckého tábora. Poviem Vám, nebolo to nič pre bábovky. Každý si vytrpel svoje, ale nakoniec sa to predsa len podarilo a stála pred našimi očami oná vysnívaná Enigma, šifrovací stroj, ktorého ukoristenie znamenalo postupný obrat vo vojne.
Po krátkom oddychu a vychutnaní si víťazstva však prišli ďalšie náročné úlohy. Označenie miesta vylodenia (signalizačnými raketkami) spojeneckých vojsk na pobreží Normandie, či zajatie vedcov podporujúcich vývoj jadrových zbraní.
Poslednou veľkolepou misiou bolo samotné získanie a zamenenie plánov v nemeckom laboratóriu, ktoré si vyžadovalo maximálnu opatrnosť a odhodlanosť.
Koniec vojny a poďakovanie Britského premiéra bolo už len nutným následkom výborne zvládnutých úloh.
Ale to podstatné nebol ani tak program, ako to, že sa znova stretla partia skvelých ľudí, nadviazali sa nové, pevné priateľstvá a zosilneli staré putá.
Viem, že tábor každému niečo vzal, ale tým, ktorí chodili s otvorenými očami a ušami dal omnoho viac a verím, že každý jeden z nich to využije v ďalšom bytí.
Pre niektorých sa uzavrela jedna kapitola života a absolvovaním radcovského kurzu, alebo získaním šatiek sa posunuli zase o kúštik ďalej. To ako zužitkujú im zverené, je len a len na nich, ja v nich však vidím mnoho silných osobností, ktoré dokážu veľmi veľa ak sa o to aspoň trochu pousilujú.
