Možno si už niektorí ani nespomeniete, že vôbec nejaký tábor bol, a preto si myslím, že je vhodný čas oprášiť vaše prachom zapadnuté spomienky. Tento článoček i keď zatiaľ neúplný, Vám priblíži, čo sa asi tak dialo na skautskom tábore z pohľadu detí (účastníkov).
1.deň: sobota -nastúpili sme do vlaku v Bratislave a tešíme sa na určite perfektný tábor. Ja, Valika som pristúpila v Trnave. Cesta nám prebehla veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali na stanici v Trenčianskej Teplej. Dostali sme pokyny k prvej misii. Misia znela, aby sme si zbalili veci na 2(3)dni a ostatné veci z tašiek si dali do igelitového vreca k smetiakom, aby nás, ako špiónov, neprezradili. Okrem iného sme si nesmeli zabudnúť spacák, karimatku a pršiplášť. Potom sme išli malým vláčikom až do Trenčianskych Teplíc, kde sme vystúpili a odtiaľ sme išli pešo. Tušili sme, že to bude asi trojdeňňák. Prišli sme na koniec Trenčianskych Teplíc, kde sme uvideli nádrž- Teplička, pri ktorej sme si dali prestávku. Cestou sme plnili rôzne úlohy, ktoré nás mali otestovať, či sme dobrí špióni, alebo či sa na to hodíme. Jedna z nich bola ochutnávka v dedinke Omšenie, kde nám dali ochutnať napr. škoricu a my sme mali uhádnuť čo to je. To
bola sranda. A keďže sme už boli smädní a voda nám došla, tak sme sa ju rozbehli po celej dedine hľadať. To bolo posledné stretnutie s realitou. Potom sme už zahli do lesa a už sme chodili iba po ňom. Cestou sme sa hrali rôzne hry – schovka v ďateline, liany.. Najprv sme išli len tak a potom sme naďabili na značku, potom sme išli stále len po značke až sme prišli na jednu veľkú lúku, ktorá sa Ondrovi celkom páčila a tam sme zostali na noc prespať. Bol tam aj jeden veľký posed a tam sme sa boli pozrieť. Chalani zatiaľ našli malú chatku na konci lúky, kde sme si rozprestreli celtu a na nej a na karimatke a v spacáku sme spali, ale ešte predtým sme mali večeru a zoznamovačku. Tu sú uvedené naše vymyslené mená. zo zoznamky: lenivý Lukáš, majestátny Matej, analfabetný Andrej, trápny Tomáš, milý Michal, rozumný Rado, krásny Kristián, ázijský Alex, hlúpi Hupi, kokosový Kiko= Piko, mlsný Michal, konštruktívny Kapor, šialený Števo, morský Martin, rýchlospiaci Riki, fľakatý Filip, jantárový Janči, inteligentná Ivka, samoľúba Samira, drsná Desana, lietajúca Lucka, maľujúca Majka, zvodná Zuzka, citlivý Cicero, čarovný Čučo, veľavravná Valika, bitkárka Biba, kyslý Kubo, egrešová Embéčka, rýdzi Rado, múdry Maťo, vymyslený Vlado, kamenný Kiko J.
dobrú noc
2.deň: nedeľa– vstali sme skoro ráno, naraňajkovali sme sa a splnili ďalšiu špiónsku úlohu. Cestou sme trošku zablúdili, ale Ondro čoskoro našiel správnu cestu do dediny, a tak sme išli a išli a prišli sme, teda väčšina z nás, okrem Majky a Biby, ktoré na poslednej odbočke zle odbočili a stratili sa….do Šípkova na omšu. Po omši sme išli na kofolu, kde sme sa zdržali a potom sme išli zase cez 3 hodiny po modrej smer táborisko. Prišli sme do dedinky Trebichava a na jej konci sme našli tábor a už sme tam videli Bibu, Majku a Hrnčira a Kváska a všetkých.. vďaka Bohu, že sme dobre zvládli ten dvojdeňňák. Potom nasledovalo vybalenie vecí, rozdelenie deti do podsád a hangárov a obed a potom skladanie postelí a viac menej osobné voľno.Večer nás privítalo velenie tábora, boli sme oboznámení z našim poslaním a rozdelený do skupín.Taktiež sme si vytvorili táborové pravidlá a dohodli si rôzne tresty. Hneď prvú noc sme mali prepad a bohužiaľ úspešný. Náš tábor prišiel o dve vlajky. Neustrážili si ich vlci. Prepadli nás Juro a Mišo.
dobrú noc
3.deň: pondelok– ráno, ako každý deň bol budíček potom rozcvička, hygiena, raňajky, modlitba, nástup, do obedný program, obed, osobné voľno, poobedný program, večera, nástup a modlitba, večerný program, večerníček a večierka. Ale tento deň bol iný. Všetci chceli mať pekný tábor, tak sme si ho trosku skrášlili a porobili užitočné veci. Stavali sa stavby ako napr. ešusovník, sušiak, mučiarenský kôl, ihriská, sprcha, 
odpadovka a v neposlednom rade naša, za posledných 16.rokov postrach veľkých aj malých, latrína… Táto latrína donútila obyvateľov tábora k jednej spoločnej latríne- tej druhej 😀 Večer bola jedna dôležitá hra s názvom citáty. Dole na lúke pri kuchyni sme mali svojich radcov družín. Hore bolo ohnisko, na tráve boli rozložené citáty po nemecky a po slovensky. Mali sme si ich zapamätať a ísť dole povedať ich svojmu radcovi. Bola to po tme sranda. A po tejto hre sa už išlo spať. Na druhý deň boli výsledky z hry a zvíťazila skupina delta, ktorá získala 300 bodov.
4.deň: utorok-ráno prebehlo ako každé iné, až z jednou zmenou, bohužiaľ pršalo. Ako doobedný program sme mali vyrábať kofoláčikov. Zistilo sa, že členovia 34.zboru Don Bosca majú bujnú fantáziu. A to nielen menší chalani. Niektoré umelecké diela: Michal Kocian: octopus, Zuzka polačka- michal kocian, Kapor-jeho kofolačik je samostatná kategória- bol na operácii a prežil 2 dni v kome..:D,Čučo – včielka maja, Kiko Partl- originálna húsenica, Kiko Hodas- čierne ufo, Valika- parašutista s trakmi, Ivka – baletka, Mišo a Andrej – necharakterizovateľný černosi. Nasledoval obed a osobné voľno, cez ktoré sme viacerí robili bobrí zručnosti. Malí chalani vymeriavali 6 uholník, podľa ktorého sme mali stáť na nástupoch a ostatní, ktorí sa prihlásili, robili 
z kameňov okolo stožiara skautskú ľaliu – mozajku. Ďalšia aktivita bola:“vysielačka“.4 skupiny mali 4 vyhradené miesta. V strede určeného miesta stála fľaša a na fľaši bola položená loptička zabalená do papiera v tom papieri bol odkaz, ktorý sme mali dostať. Deti mali kreatívnym spôsobom odtiaľ dostať loptičku z vymeraného priestoru okolo nej(2 m) tak, aby nevstúpili do toho územia. Napríklad skupina delta: mala 2 spôsoby a prvý bol takýto: na dlhú palicu si priviazali sitko a s druhou palicou sa pokúsili posunúť loptičku do sitka. Neúspešne. 2.pokus sa vydaril: a bol nasledovný. Veľkú palicu na každom konci niekto držal a Alex sa na ňu zavesil a keď prišiel do stredu chytil loptu a vyhodil ju z kruhu. Všetkým skupinám sa podarilo dostať loptičku. Ďalšia misia znela: nájsť vysielačku. Mali sme nájsť Žofku a povedať jej to, čo sme poskladali z tých štyroch papierov, čo sme mali získať. Mali sme ich ešte zoradiť správne po francúzsky: znelo to takto: aujourd´ hui, c´est une belle journée. Keď sme to povedali Žofka, ktorá sedela na konci lúky v jednej búdke sa spýtala : „kto je tu šéf?“ a povedali sme, že Janči tak jemu dala krabičku, v ktorej bola vysielačka a nevedeli sme ju zapnúť. Hrnčir si ju vzal a povedal, že sa s vedením spojíme v tábore…velenie neodpovedalo. Potom bola večera a po večeri sme hrali svetlúšikov. alfa a delta a beta a gama. Samozrejme, že to mal pod palcom Mišo Kocian- takže na celej čiare vyhrali skupinky beta a gama. na večernom nástupe sme sa zase chceli spojiť s velením a podarilo sa! Dostali sme informácie o našom ďalšom pôsobení a bližšie informácie o komunikácii z veliteľstvom. Túto noc bol ďalší prepad- Pezinčania a Pieštanci – mafian, jane, dušan, žufana. Tentokrát však, vďaka ostražitosti stráží a neopatrnosti prepadávajúcich, neúspešný.
5.deň: streda-deň ako každý iný až nato, že doobeda sme sa učili rôzne uzly, aby sme ich potom využili na viazaných stavbách ako napr. rebríky, vešiaky, hojdačka – to bol pokus Michala. Potom bol obed a voľno. Cez voľno sa uskutočnil full servis, umývanie vlasov, ktorý začali Valika, Lucka a Majka a pridali sa Števo, Kubo, 
Alex, Čučo a Mišo. „ a nastala byrokracia“! Po obede sme mali získať nemecké občianstvo na rôznych úradoch typu Cudzinecká polícia, Úrad práce, Ústav znalosti Nemeckého národa, Ústav Nemeckého jazyka, Mestský úrad, Polícia. , mala to Žofka, Duško – cudzinecká polícia, Sója – polícia, Jakub, ty, Zuzka, Michal, Janči.
Na začiatku sme si museli vypísať žiadosť o udelenie nemeckého občianstva a občiansky preukaz. Na každom stanovišti sme mali určité povinnosti a museli sme niečo vypísať, prečítať alebo urobiť. Keď sme splnili všetky úlohy a dostavili sa na všetky určené úrady, prišli sme k hlavnému stolu a tam sme museli napísať svoj krátky životopis. Potom nám skontrolovali všetky papiere a potvrdili ich platnosť. Ako ďalšiu súčasť k získaniu nemeckého občianstva sme sa museli naučiť naspamäť alebo prečítať sľub nemeckej krajine – že budeme dobrými nemeckými občanmi. Potom sme dostali pas, s ktorým sme boli pozvaní nemeckým kancelárom na country bál. Malo to háčik a to taký, že tam bola kontrola niečo ako dnešné SBS a kontrolovali pasy. Tí, ktorí pas nemali tam boli prepašovaní, takže tam boli načierno. Potom sa tancovali country tance a spievalo sa pri ohni. Nasledovalo umytie zubov a spánok.
6.deň: štvrtok – je 04,00 hod a odchádza Žofka. Je 08,00 hod. A my sme sa už zobudili – lúčime sa s Duškom a Sójou a čaká nás deň plný zábavy a prekvapení. Dnes navštívime ZOO Bojnice. V autobuse cestou tam sme spievali s Čučom a rovermi táborové pesničky. V ZOO sme mali hru – hľadať čo najviac zvierat na písmená zo slova ENIGMA. Behali sme po celej ZOO s číslami na hrudi a chrbte a okolo idúci si mysleli, že sme divní až kým neuvideli skautskú šatku a zborové tričká. Túto hru vyhrala s malým, ale predsa len náskokom, Alfa. Potom bol obed a neskôr rozchod v ZOO. Väčšina detí išla navštíviť bufety. Niektoré
skupinky sa boli pozrieť v teráriu, iné na slony. (Ja,Hrnčir,Kubo,Števo,Čučo,Andy,Alex) a iní prispeli fotkou „opice zo ZOO Bojnice“. Po voľne v ZOO sme mali nájsť jedného pána dolu pod hradom na námestí Bojníc a mali sme sa spýtať či mal na raňajky párky s horčicou a podľa odpovede sme mali zisť či je to naša spojka. Správne mal odpovedať že aj s lekvárom.??? Našli sme ho a mali sme mu dať „kofoláčika“ a mal nám povedať ďalšie inštrukcie. Cestou naspäť v autobuse pokračovala bujará nálada, ale niektorí brali skôr spaciu, alebo oplátkovú. Nasledoval výlet do Handlovej – 4 ever. Bolo perfektne. Viacerí sme ulovili bobríky plávania. Hrali sme rôzne vymyslené vodné hry, ako prejsť popod nohy vo vode Ondrovi a Mišovi, ktorí sa nám vyhýbal. Stiahnime plavky Vilkovi, topenie, potápanie, plávanie, stojky a v neposlednom rade kohútie zápasy. Cestou s5 do tábora väčšina už pozaspávala. Keď sme prišli na tábor privítali sme sa so Sovou a manželom (Maťo) a Tuleňom. Po večeri bola veľká hra o enigmu. Išli sme po skupinách hore na lúku, kde bol posed.
Prvou úlohou bolo, aby všetci členovia skupinky prešli bez padnutia po lane, na konci ktorého sa začínala nepriateľská línia. Druhou úlohou – bolo prejsť cez pavučinovú sieť. Potom sme sa mali už len dostať k spiacemu chlapíkovi na boku lúky v húští a zobrať mu obálku alebo obal s obsahom. Cestou na nás svietili z posedu s veľkým reflektorom. Keď na nás zasvietili tak sme si museli ľahnúť aby nás nevideli. V strede lúky bol veľký oheň. Dve stráže chodili kontrolovať lúku. My – delta – sme ledva prešli – skoro nás chytili. Keď sme boli už na konci lúky zrazu na nás zasvietila hliadka (potom sme zistili, že to bol Hrnčír) z posedu a skríkla :“wer ist da?!“ ratattata! Druhé dve stráže k nám prišli a mysleli si že sme už mŕtvy. Zrazu Andrej z ničoho nič vstal a začal utekať až na hranicu a oni bežali za ním. „Strieľali“ po ňom a mi sme si mysleli, že ho zajali. Keď odišli pozorovať druhú skupinu mi sme nepozorovane zdúchli. Za hranicou sme ho našťastie našli. Keď sme boli za hranicou, Alfa bola na pavúčej sieti. Do tábora sme sa vrátili rýchlo za sebou. Otvorili sme si obálku a v nej boli informácie a mapa. O pár minút prišla posledná skupina a nemala papier pretože predošlá im ho zobrala. Potom sa išlo spať, ale v pozadí nasledoval ďalší zo série neúspešných prepadov. Uskutočnili ho skauti z 11-tky a 104-ky.(strážila delta).
7.deň: piatok – ráno bolo ako každé iné. Budíček rozcvička, nástup, raňajky a modlitba. Potom sme sa zúčastnili netradičnej misie nazvanej “pomoc v dedine“. Boli sme rozdelení na 4 pomocné čaty. Hrabanie sena, maľovanie brány, čistenie potoka a maľovanie pumpy.
Skončili sme pred obedom a boli sme hladní ako vlci, tak sme sa išli do tábora napapať. Po obede sme po skupinách hrali športové turnaje. Beta a Delta hrali spolu ringo a víťazom sa stala Delta. Taktiež aj vo vodných raketách – 2:0 a potom Delta prehrala na baseballe. a a gama? ako dopadli oni? A čo bolo po turnajoch? To už navždy zostane pod rúškom tajomstva. Potom bola večera a po nej táborák pri ktorom sa hrala jedna netradičná hra. Mali sme si vybrať 2 zástupcov zo skupiny a ostatné skupiny mali hádať či ten zástupca z našej splní úlohu, ktorú dostane. Ak ju splnil a oni si tipli, že ju nesplní alebo naopak mali smolu. Potom dostal niektorý z tej skupinky, ktorá si netipla správne, vajíčko na hlavu. Potom prišiel zástupca niekomu buchol po hlave.(každý mal na hlave sáčik a papierovú čiapku, tak „búchač“ nevedel kto má vajíčko na hlave. Napr. Maťo bol zástupca z Gamy a išiel búchať Alfe – buchol Desane a vajíčko prasklo. BOLA MRTE HALUZ. Potom sa spievalo pri táboráku a išlo sa spať.
Pokračovanie tohoto článku uverejním, keď si už ani ja nebudem vedieť vybaviť niektoré detaily :P.
