Štvrtok večer, cestovná horúčka dosahuje svojho vrcholu. Menšie problémy s poisťovňou všetkému pridávajú šťavu. Za necelých dvanásť hodín odchádzam. Cesty boli kľukaté, párkrát sme sa zasekli, ale bez zakopnutí sa napredovať predsa nedá. Nezabudnuteľné pamiatky v Maribore, Ljublane a ďalších mestách, mestečkách a dedinkách plus nádherná alpská príroda a desať úplne rozdielnych a predsa tak rovnakých ľudí zaručilo skvelú zábavu a výborne strávený čas. A keďže Lila spravila perfektnú osnovu, dovolím si len rozvinúť zopár vecí ktoré ma „dostali“.
Nebudem písať siahudlhé litánie, naopak, budem neobvykle stručný. Pridám iba zopár Naj: Najočarujúcejšie bolo centrum nočnej Ljublany, keďže som sa tam mohol dokonale vyblázniť s foťákom.
Najemotívnejší zážitok (nanešťastie v negatívnom zmysle) bolo pozeranie do nenormálne smutných konských očí v Lipici.
Najsamlepší bol výlet do Álp (škoda, že sme tam nemohli pobudnúť dlhšie).
Najzábavnejšie bolo samozrejme nočné kúpanie v Portoroži a udivené tváre okoloidúcich (hlavne uja rybára, ktorý nevyzeral moc nadšene).
Najdolámanejší som bol po piatkovej noci strávenej v aute.
Najadrenalínovejšia bola cesta k výtoku rieky (už ani neviem ako sa volá) a vcítenie sa do fotografov extrémnych športov.
Najtrhnutejší bol bedminton na Slovinsko Maďarskej hranici.
Najveselšie boli oči malého dievčatka pri hre s balónom.
Najpohostinnejšia bola teta vlastniaca zrub (horskú chatu) v alpách.
Najviac som si liezol na nervy sám (čo sa nestáva často, čiže to berte pozitívne )
Najkurióznejšia pamiatka bol Podjamský hrad zarytý v skale.
Najväčší počet historických kostolov na km2 bolo v Pirani.
Najkrajšia jaskyňa akú som videl a právom je už dlhé roky v UNESCO je určite tá Škocjanská.
Najlepší výlet za posledných pár mesiacov je tento s poriadnym náskokom.
Ďakujem všetkým zúčastneným, Michalovi za nápad a jeho realizáciu, ako aj vybavenie ubytka, Peťovi a Duškovi za šoférske zručnosti a ostatným za nezabudnuteľné chvíle.
Teším sa na ďalšiu spoločne strávenú akciu.
